Štrnásť mostov z Nosíc do Trenčína

Mohlo ich byť ešte o tri viac, stačilo sa v cieli plavby splaviť o čosi ďalej. Najviac ich bolo sústredených okolo miest Púchov a Trenčín, ostatné sú sporadicky roztrúsené po celej trase. Medzi Dolnými Kočkovcami a Ilavou nebol ani jeden a celý tento úsek je necivilizovaná divočina. "Zamostované" miesta okolo Trenčína pri Púchove si zaslúžia samostatnú kapitolu, úsek z Beluše do Trenčína je popísaný vo videu Rieka Váh od Beluše po Trenčín.

Ale poďme po poriadku. Pri mojej nedávnej návšteve Nosíc vzniklo video Nosický maratón. S kamarátom Petrom sme splavili kanoe, ktoré používal pri stavbe zavesenej lávky pre peších k novej železničnej zastávke v Nosiciach. Peter ide na stavbu opäť a znovu so sebou berie kanoe. V stredu ho mám vystriedať, preto v pondelok idem s ním. Dvom sa s loďou lepšie manipuluje a ja sa zoznámim s chlapmi a so stavbou. Nenapadlo mi nič lepšie, než vziať so sebou svoju loď. Trasu z Beluše do Trenčína mám splavenú už viackrát, toto by malo byť o desať kilometrov viac. Tá kratšia je náročná a na celý deň. Čo by som to bol za chlapa, ak by som nedal aj tento kúsok naviac? Napokon, nebolo by to síce veľmi hrdinské, ale loď sa dá kedykoľvek cestou zbaliť a naložiť na vlak či autobus. V tomto je malá ľahká skladná loď typu packraft veľkou výhodou.

Štrnásť mostov z Nosíc do Trenčína

O pol deviatej som už bol zoznámený so všetkým potrebným a Peter mal svoju loď na vode. Mohol som nafúkať svoje plavidlo a vyraziť. Načo otáľať, poďme na to. S odhodlaním sadám do lode a púšťam sa dole prúdom. Prvý most je nová zavesená lávka, ktorú chlapi práve dokončujú. Voda mierne tečie, napriek tomu pádlujem. Na vzdutí hate v Dolných Kočkovciach je to napriek viac-menej stabilným prietokom očakávateľné. Teším sa, že pod Púchovom ma voda ponesie bez ďalšej vynaloženej námahy a napriek zákazu sa budem plaviť samosplavom.

Po pol kilometri som pod donenedávna jediným mostom na ostrov medzi Váhom a kanálom pod Nimnickou priehradou. Poniže neho sú dva nové (spolu sú to už štyri mosty). Prvé je provizórium, ktoré tu majú stavitelia preložky železnice. Ten pôjde po dokončení stavby preč. Zostane tu iba ten ďalší, ktorým budú chodiť vlaky po novej trase nedzi Púchovom a Považskou Bystricou.

Ďalší most je cestný v Púchove. Koľkokrát som ním prechádzal z jedného brehu na druhý? To sa už nedá ani spočítať. Voda ešte stále trochu tečie. Nasledujúci cestný most je novší. Rozmýšľam, či som ho už niekedy použil a ak dobre rátam, tak možno jeden-dva razy. Medzi týmito mostami sú pri pravom brehu Odhánky. Je to spolu deväť rybníkov napájaných vodou zo zdrže. Pri Odhánkach, medzi štvrtou a piatou, a potom aj nižšie na pravom brehu pri ústí Bielej vody sú vybudované prístaviská pre veľké plavidlá.

Na otvorenej vode musím tvrdo pádlovať a každý meter je zaslúžený. Hať sa pomaličky blíži a až keď som celkom pri nej zdá sa mi, že sa oproti brehu predsa len pohybujem. Spomaľujem a vyberám miesto vhodné na pristátie. Potrebujem také, kde sa dá vystúpiť do vody bez nebezpečenstva pošmyknutia, samozrejme čo najbližšie k hati, aby som nemusel ďaleko prenášať. Po vylodení a pretiahnutí celého tela sa prezúvam do suchej obuvi. Prenášať treba tristo metrov, načo týrať chodidlá? Pravdaže je konečne čas na raňajky. Niečo sladké a energetický nápoj doplnený vodou. Oproti prenášaniu kanoe, keď sme sa nezastavili ani na jedlo, teraz som aj s raňajkami oveľa rýchlejší. Packraft sa prenáša jednoduchšie a celá bagáž je vo vaku na chrbte. Po pol hodine som opäť pripravený plaviť sa ďalej. V Trenčíne som bol ráno pozrieť vodu a hladina bola vyššie než obvykle. Tu ma desí sucho pod haťou a vyzerá to tak, že sa na vlne neponesiem.

Pravdou sa stalo to čo som očakával a po celý zvyšok plavby som musel pádlovať, pretože korytom tieklo naozaj iba takzvané biologické minimum. Naviac celý deň (okrem krátkej chvíľky popoludní pred príchodom frontu) fúkal juhozápadný vietor. Akonáhle som prestal pádlovať, loď sa zastavila.

Pod haťou sú dva nízke prahy, pod kýlom je sotva centimeter, občas zadrhnem. Kanoe sme museli preťahovať, packraft ich prekonáva. Potom je chvíľka pre vydýchnutie, tretí nízky prah s málom vody a konečne osvieženie. Poznať to z ďaleka, nad vodou ide elektrické vedenie. Pod ním je miesto s krajšie tečúcou vodou, kde ma prvýkrát ošpliechalo. Takto vyzerá naša rieka. Široké prahy s nedostatkom vody kde je treba hľadať cestu sa striedajú s pomalšie tečúcimi úsekmi s hlbšou vodou. V zúžených miestach s prudšie tečúcou vodou sa robia vlny, treba sa vyhýbať skalám. Vlny sú vysoké, ale krátke, ani moju loď nepohojdajú. Výnimkou na celej trase je iba jedno miesto, ktoré ma čaká. Pred diaľničným mostom, ale to bude až skoro pred Trenčínom, sú vlny nielen vysoké, ale aj dlhé a loď sa pekne pohúpe.

Keď mám za sebou to, čo je oproti štandardnej trase môjho dlhého splavu navyše, blížim sa k miestu kde nasadávam na vodu. Vidím breh sprava aj zľava. Čo je však podivné, vidím breh aj pred sebou. Rieka zmizla a zostávam obkolesený brehmi odkiaľ niet úniku. Až celkom zblízka je viedieť, že breh predo mnou je veľký ostrov uprostred riečišťa. Voda ho obteká sprava aj zľava a je na mne rozhodnúť sa, ktorou cestou sa vybrať. Kde bude viac vody? Kde sa nezakliesnim medzi kamene, konáre stromov, kde neuviaznem na suchu?

Pod ostrovom ešte prahy, zľava priteká potok Pružinka a konečne prvé vylievanie. Nie že by to bolo nevyhnutné, ale chcem si narovnať nohy a zapojiť trochu aj iné svalstvo. Cesta je ďaleká, občasné prestávky sú nevyhnutnosťou. Po štrnástich kilometroch divočiny bez človiečika, kde len neustály hluk blízkej diaľnice pripomína že civilizácia je na dosah ruky, konečne pláž s ľuďmi. To som už pri moste v Ilave. Cítim sa, ako keby som už bol doma.

Aj nižšie ma čaká príroda pripomínajúca rieku stratenú v divočine, predsa sa na brehoch občas ukážu ľudia. Niekto sa kúpe, niekto sa opaľuje. Občas dieťa zamáva, prvé ahoj počujem až pod ďalším mostom. Je to lávka pre peších v Kameničanoch. Na malej pláži poniže je vytiahnutý čln, nafukovacie kanoe. Na deke sedí rodinka, muž, žena a dve deti. Prví, a teraz už viem, že v ten deň aj poslední vodáci na rieke. Zdravíme sa, ale nezastavujem. Obed si dám až v Nemšovej. Dovtedy sa splavím pod most v Bolešove, cestný most v Nemšovej s vysokým prahom, ktorý je vhodné najprv obzrieť, hoci ma jeho notorická známosť láka splaviť ho na oko. A konečne železničný most. Pri ňom zastavujem vo vracáku na ľavom brehu. Spoločnosť mi robí opaľujúci sa pán a neskôr dve dievčatá. Odhadujem ich na neplnoleté, slovník majú horší než starý námornícky vlk. Pokukávam po pravom brehu, či sa neukážu kamaráti, že by sa rozhodli pre krátku plavbu do Trenčína, ale nič sa neukazuje, iba rybári a kúpajúce sa rodinky.

Ďalšia plavba sa nesie v znamení únavy krajinou, ktorú z lode poznám veľmi dobre. Na pol hodinu zastavujem pod diaľničným mostom. Zdvihol sa vietor ktorý mi pomáha, ale neskôr sa rozpršalo. Obhliadam situáciu z brehu a zdá sa, že búrka iba strašila a ďalšia plavba bude možná. Prechádzajúci studený front priniesol výdatný dážď až keď som už bol doma.

Pri Skalke obzerám nový cyklistický chodník, lávku cez Súčanku, odpočívadlá, je na ňom rušno. Pri Zamarovciach volím kratšie preťahovanie lode než dlhé kľučkovanie medzi kameňmi a potom sa musím poriadne oprieť do pádiel. Vzdutie biskupickej hate mi nedáva najmenšiu nádej na samosplav. Bufet na pláži láka, ale rozhodujem sa pre ďalší. Chcem si spraviť dlhšiu pauzu, veď som už skoro doma. Napokon rozmýšľam, že tam plavbu aj skončím a loď prenesiem cez most z Ostrova na parkovisko pri krytej plavárni kde som nechal odparkované auto. Na brehu leží a spí opitý chlap, radšej nepristávam. Zatínam zuby a pádlujem posledné metre k cípu Ostrova a ľavému brehu kanála, kde som si ráno vyhliadol miesto na vylodenie pri novom železničnom moste.

Ako sa vyplavujem na kanál oproti mne vypláva dračia loď so známou posádkou, zdravíme sa. Chalanom začína tréning, ja pristávam a konečne som opäť na suchu a cítim pod nohami pevnú zem. Hygiena nôh, obúvanie, prenášam nafúknutú loď k autu aby som ju až na mieste zbalil do kufra, a potom už iba triedenie materiálu v garáži, odkladanie potrieb na svoje miesto a teším sa na horúcu očistnú sprchu.

Cirka štyridsaťdva kilometrov takmer neustáleho pádlovania proti vetru, desať hodín v lodi, to je štatistika dnešného úspešného dňa. Rovnaká trasa ma čaká ešte o dva týždne, keď Peter dokončí svoju prácu v Nosiciach a bude chcieť splaviť kanoe do Trenčína.


Resume

Fourteen bridges

There are many bridges on the Vah River. The article describes packrafting from Nosice to Trencin.