Rieka Váh od Piešťan po Komárno

Z kúpeľného mesta Piešťany treba prepádlovať vzdutie hate Sĺňava do Drahoviec. Mimochodom, v Drahovciach je vynikajúca pekáreň. Alternatívou sú dva odvodňovacie kanály popri pravom (potok Dubová) aj ľavom brehu. Dĺžka vzdutia je asi 6 km. Počas plavby pri pravom brehu sa dá zastaviť na občerstvenie v dobrom bufete. Pri plavbe sa treba vo vzdialenosti najmenej 100 metrov vyhnúť lokalite Výsadba (priestor pri pravom brehu vysadený zeleňou medzi brehom a ochrannou hrádzou) a neprehliadnuteľnému umelo vybudovanému Vtáčiemu ostrovu. Plavidlo sa z vody vyberá pred haťou na ľavom brehu na označenom mieste.

Pod Sĺňavou začína často splavovaný úsek do Leopoldova na pravom brehu, či Hlohovca na ľavom. Po nalodení a nejakom kilometri plavby stojí za povšimnutie malá vodná elektráreň v Sokolovciach. Využíva kanál, ktorý odvodňuje ľavú stranu vodnej nádrže.

Rieka meandruje a rafter ani netuší a z vody nevidí, že na oboch stranách rieky je nejako veľa štrkovísk. Stačí však zastaviť pri ľavom brehu a po pár minútach výstupu nad blízky lom pod obcou Jalšové sa vodákovi naskytne pekný rozhľad. Pravdaže, za dobrého počasia je rozhľad väčší než na Drahovecké kazety. Ako na dlani tu máme atómovú elektráreň a za ňou pohorie Malé Karpaty.

Ľavobrežné Kopoltovce ponúkajú termálne kúpalisko a minerálny prameň s vodou zapáchajúcou po sírovodíku.

Oproti Kopoltovciam na pravom brehu medzi starou riekou a derivačným kanálom na mieste nazývanom Panské pole stojí terasovitý kopec. Vzhľadom pripomína zmenšenú "Velkou Slunečnou" v Dyjákovických kopcoch. Jeho pôvod je však oveľa prozaickejší, je to zakonzervovaná skládka odpadu.

Pred Hlohovcom sa z pravej strany na mieste nazývanom Hučák pripája derivačný kanál. Jeho začiatok je na sĺňavskej hati a vodou napája jedinú elektráreň v Maduniciach. Na tomto mieste sa s fenoménom derivačných kanálov na Váhu natrvalo rozlúčime.

Pre tých, ktorí sú veľmi zvedaví je vhodné vystúpiť na pravom brehu odkiaľ je vidieť tereziánsku pevnosť Leopoldov. Radšej ju vidieť raz zvonku ako dvakrát zvnútra.

Na mieste, kde sa ponad Váh klenie železničný most sú pekné zátoky a miesto vhodné na núdzové prenocovanie.

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Hlohovca je z ďaleka viditeľný barokový kaštieľ na vŕšku nad mestom, postavený na mieste stredovekého hradu. Kaštieľ nie je prístupný, ale jeho krásny park je verejne prístupný. Okrem mnohých ďalších pamiatok v meste, ktoré treba navštíviť je možné vystúpiť na výhliadku veže kostola sv. Michala. Z vedeckých zaujímavostí je v meste známa hvezdáreň s planetáriom.

Poniže cestného mosta pri nízkom stave vody pozor na pozostatky starého mostu. Tu sa dá výjsť na pravý breh a z niekdajšej cesty si pozrieť starý železobetónový most so železným zábradlím cez rameno Váhu v Šulekove.

Pri Horných Zeleniciach si posádka lode všimne kamenný stupeň. Len zasvätení však spoznajú, že je pod ním zahrabaný ropovod Družba. O dva kilometre ďalej je iný známejší produktovod. Kamenný prah pri moste pre plynovod je na rieke populárnym miestom. Plynovod sa ako dúha klenie nad riekou. Dvesto metrov pred ním sa dá všimnúť panelová cesta na oboch brehoch rieky. To je všetko, čo zostalo po niekdajšom prievoze. Dvesto metrov poniže je na ľavom brehu pieskovcová tabuľa, kde sa dajú nájsť otlačky fosílií lastúrnikov. Na ľavom brehu je nad riekou Dunajský vrch [220 m n. m.] Sú na ňom zvyšky valov a priekop opevnenia, ktoré strážievalo brod na rieke. Je to miesto s pekným rozhľadom a vidieť odtiaľto aj na sútok Váhu a Dudváhu, ktorý pri Siladiciach z pravej strany posilní rieku. Pod svahom je studnička.

Pri Vinohradoch nad Váhom je prievoz cez rieku. Na jej pravom brehu v Šúrovciach je reštaurácia, kde vedia upiecť vynikajúce bravčové rebierka. Pre tých, ktorí majú radi dobré víno, obci Vinohrady dali meno vinohrady.

Pred Sereďou je na pravom brehu camping s možnosťou občerstvenia a prenocovania. Ulica, ktorá k nemu vedie z mesta má pomenovanie "Starý Most" podľa dreveného mosta, ktorý tu stál ešte začiatkom minulého storočia. Dnes sa zo Serede do Šintavy chodí po novom moste, ktorý je o čosi nižšie. V období medzi nimi tu stál ešte štvorpoľový železný oblúkový post priehradovej konštrukcie s dolnou mostovkou. Ten odstrelili koncom vojny ustupujúce nemecké vojská.

V Seredi treba navštíviť vodný hrad Šintava. Pre tých, ktorí vedia, že Šintava je na ľavom a Sereď na pravom brehu dodám ešte informáciu, že Šintavský hrad do 14. storočia stával tiež na ľavom brehu rieky. Jedného dňa si to rieka Váh rozmyslela a začala ho obtekať po druhej strane.

V Seredi treba spomenúť ešte jeden dôležitý objekt, aj keď je jeho návšteva vhodná len pre silné nátury, ktoré sa neboja riskovať svoj život a zdravie. Na pravom brehu je bývalá niklová huta, ktorá svojimi odpadmi zamoruje široké okolie. Jej kypa je zďaleka viditeľná ako kopec.

Oblasť medzi mostami je bohatá na zátoky a ostrovy. Svoje miesto si tu našiel už aj bobor. Tesne nad mostom rýchlostej cesty na pravom brehu za ochrannou hrádzou a potom asi o sedem kilometrov nižšie, tiež na pravom brehu za hrádzou sú chránené vtáčie územia, kde sa dá pozorovať chavkoš nočný a kaňa močiarna.

Pod Sereďou je treba začať pádlovať a prestať sa dá až po desiatich kilometroch pri hati v Kráľovej nad Váhom. Rieka už dospela a celkom zmenila svoj charakter. Je to nížinný tok, na ktorom je sledovaná vodná cesta. Veľkým plavidlám je treba bez výhrady dať prednosť, hoci pod Selicami sa plavia po prúde iba ak im vodohospodári spravia vlnu. Len tak sa dá dosiahnuť dostatočná marža. Proti prúdu je to ešte ťažšie a pri nedostatočných prietokoch plavidlá musia čakať vo vymedzených priestoroch. V tejto oblasti by mali v budúcnosti stáť ešte dve vodné diela, ktoré by zabezpečili potrebnú hĺbku až po Hlohovec - v Kolárove a v Seredi. S malým plavidlom na tieto starosti môžeme zabudnúť.

Administratívne mesto Šaľa leží po oboch stranách rieky. Na pravom Šaľa, na ľavom Veča, kde sídli aj známa chemička Duslo. Jej prístavisko sa rozkladá okolo mosta medzi Šaľou a Večou na ľavom brehu. Odtiaľto lode vozia dolu Váhom tovar vyrobený v Dusle. Renesančný kaštieľ v Šali svojou podobou štvorkrídlovej stavby s nárožnými vežami pripomína zámok v Bytči. Slúžil ako protiturecká pevnosť. Stojí na mieste staršieho vodného hradu a pôvodne to malo byť jezuitské kolégium. Dnes v ňom sídli archív ministerstva vnútra. Hneď vedľa kaštieľa stojí klasicistický kostol z devätnásteho storočia zasvätený Margite Antiochijskej. Na Štúrovej ulici kúsok od kostola medzi sa medzi panelákmi krčí hlinená stavba s rákosovou strechou. Je to roľnícky dom, dnes dom ľudového bývania. Postavený bol v roku 1730 a dnes je kultúrnou pamiatkou.

Pod Šaľou rieku preklenie železničný most trate Sereď - Nové Zámky z roku 1847. Odvtedy bol pravdaže prestavaný a nosná konštrukcia vymenená. Je to najdlhší železničný most na sieti slovenských železníc. Má dĺžku 445,79 m. Po vzniku Československej republiky sa pri tomto moste v bitke stretli Československé vojská s Maďarskými, ktoré sa nechceli vzdať územia predtým patiraceho k Uhorsku.

Nasledujúcou zastávkou na trati je Trnovec nad Váhom. Túto obec kedysi obtekalo rameno Váhu. Po výstavbe Dusla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ho prerušili a zostala z neho iba nepatrná časť, ktorá slúži na chov rýb a na druhej strane železničnej vlečky je chránená ako Trnovecké mŕtve rameno. Vyskytujú sa tu mokraďové spoločenstvá, tráva a rákosie, pálka širokolistá, zo živočíchov ondatra, užovky a bohatá avifauna. Trnovecké rameno je jedno z najdlhších mŕtvych ramien Váhu v tejto oblasti.

Oblasť Trnovca bola osídlená nepretržite už od staršej doby bronzovej. Artefakty z tohto obdobia sa našli pri ťažbe piesku z duny neďaleko poľného letiska. Pieskových presypov je tu viac a prevyšujú terén o jeden až tri metre, ináč je tu rovina.

Pri obci Selice je neveľké, ale významné vodné dielo. Navyšuje vodu iba o niekoľko metrov, ale jeho plavebná komora dovoľuje plavidlám preplaviť sa do Šale. Vybudované je ako nízky riečny stupeň a keď príde veľká voda, jednoducho sa prevalí cez jeho hranu. Je to čiastočné riešenie, ktoré nahrádza nepostavenú vyrovnávaciu nádrž pri Nedede. Zabezpečuje dostatočnú výšku hladiny pre VE Kráľová a plavbu. Prenáša sa vľavo.

Kto má vlastnú loď sa vo Vlčanoch z brehu na breh dostane jednoducho. Automobil sa dostane kompou. Cesta na oboch brehoch vchádza do vody. Plavidlo zabezpečuje prechod cez rieku. Kompa patrí cestárom a prevoz cez rieku je bezplatný. Pri kompe je mierka pre iné plavidlá plaviace sa po dolnom Váhu, ktorá signalizuje dostatočnú hĺbku pre plavbu. V opačnom prípade plavidlo musí vyčkávať na určenom mieste, kým mu v Seliciach (a v Kráľovej) nepustia dosť vody. Prievoz je vo Vlčanoch už od roku 1113 a možno aj dlhšie. Z toho roku je Zoborská listina, ktorá ho spomína. Ináč sú v obci dva kostoly (rímskokatolícky a reformovaný), dva pamätníky (z 1. a z 2. svetovej vojny). Obec je zaujímavá aj tým, ako sa krúti okolo mŕtveho ramena Váhu.

Susedný Neded o sebe hovorí, že vznikol ešte o dva roky skôr, už v roku 1111. Spomína ho tiež Zoborská listina, tie sú totiž dve. Kostoly má Neded až tri, okrem vyššie spomínaných aj evanjelický a na dôvažok má aj baptistickú modlitebňu.

Čím mňa Neded najviac zaujal je Klobásková manufaktúra. Podľa starých receptov (čabianskych) plnia a na marhuľovom dreve údia klobásu, ktorá potom ešte najmenej osem týždňov dozrieva. Takúto klobásku som si nosieval z rumunského Nadlaku a jedol som ju bez chleba. Je prudko návyková.

Ako som už viackrát vyššie spomenul, pod Selicami je plavba možná iba pri navýšení vodného stavu. Pri Zemnom je to s plavbou asi najzložitejšie. Čo robí starosti kapitánom plavidiel, pochvaľujú si rekreanti. Krásne pieskové (alebo hlinitopieskové) pláže s plytkou vodou sú vyhľadávaným rajom. A majú tam aj bufet.

V Zemnom je tiež poľné letisko, dráha má asfaltový povrch.

Poniže obce sa do Váhu vlieva odvodňovací kanál a hneď pod ním z ľavej strany vodné stavy nadlepšuje umelo vybudovaný kanál Nitra-Váh, ktorý do Váhu ústí pri obci Komoča. Vybudovaním tohto diela sa tok Nitry skrátil a jej pôvodné koryto - Stará Nitra - je napájané zhybkou z Dlhého kanála pri záhradkárskej osade Nový Gúg. Do Váhu sa vlieva ako kedysi rieka Nitra pri Komárne.

Pri Komoči je piesková pláž s bufetom a možnosťou nocľahu v campingu. Ďalej je ešte jedna plytčina (pre veľké lode) a z pravej strany sa k Váhu pripojí Malý Dunaj. To už je na pravom brehu Kolárovo.

Kolárovo v novodobých dejinách preslávila motorka značky Babetta. Dnes už sa tam nevyrába a skutočnosťou už nie je ani hrad a neskôr protiturecká pevnosť, ktorá tu kedysi stávala a niesla meno Žabí hrad. Dal jej ho v osemnástom storočí kurucký generál po tom ako ju dobyl. Zvyšky opevnenia ako vyvýšeninu v teréne je možné vidieť neďaleko najväčšej Kolárovskej atrakcie - plávajúceho lodného mlyna.

Mlyny na Malom Dunaji sú postavené na koloch. Tento je zaujímavý svojou konštrukciou ktorá zabezpečí, že voda preteká cez koleso vždy optimálne. Je to jediný mlyn tohto typu zachovaný na Slovensku v pôvodnom stave. V mlyne je múzeum vodného mlynárstva. Od mesta cez mŕtve rameno Malého Dunaja k mlynu vedie najdlhší zastrešený drevený most v Európe, meria 86 m. Nie je to historická stavba, ale na tomto mieste v minulosti stával podobný most. Tento je z roku 1992. V areáli vodného mlyna je možné postaviť si stan a prenocovať.

Tri kilometre poniže Kolárova vpravo ústi do rieky odvodňovací kanál. Na ľavom brehu asi jeden a pol kilometra od rieky je rezervácia Listové jazero. Chráni sa tu biotop vodného a močiarneho vtáctva Podunajskej nížiny. Prirodzené brehové porasty majú charakter lužného lesa. Na jazere je vybudovaný objekt na pozorovanie a štúdium vodných biocenóz. Možno tu vidieť rôzne duhy kačíc, volaviek, chochlačiek, kane močiarnej, ale aj sokola lastovičiara a ďalších. Žije tam ondatra, piskor, dulovnica a iné močiarne obojživelníky, plazy a viac druhov rýb.

Aj ďalšia pravobrežná obec je bohatá na prírodné rezervácie. V Kameničnej sa chráni Lobotský močiar, Malý ostrov, Vrbina a areál Dropie - zimovisko dropov.

Osada Štúrová patrí administratívne k obci Okoličná na Ostrove. V jej strede stojí zvonica železnej konštrukcie postavená v tridsiatych rokoch minulého storočia. Zvon pochádza z roku 1933 a bol kúpený z milodarov evanjelického zboru augsburského vyznania v Štúrovej.

Pred Komárnom sa zľava k Váhu pripojí pôvodná Nitra. V sútoku riek je rezervácia Apálsky ostrov, kde je chránený lužný les a hniezdisko vtákov. Apálsky ostrov bol až do odklonenia Nitry naozaj ostrovom.

Najvýznamnejšou pamiatkou Komárna je protiturecká pevnosť. Sovietskymi vojskami zdevastovaná, verejne neprístupná, ale majiteľ, mesto Komárno ju chce zviditeľniť. Jej návšteva je teda za určitých podmienok možná.

Rieka Váh v Komárne teraz už naozaj dôstojne tečie popod železničný a cestný most a potom sa jej voda rozpustí vo vlnách veľkého Dunaja. Tu v Komárne je jej koniec, aby zmenená a spojená s inými vodami ďalej putovala ešte viac než tisícsedemsto kilometrov k moru.