Rieka Váh od Kráľovej Lehoty po Žilinu

Zo železničnej stanice v Kráľovej Lehote peši prejdeme asi 1,5 kilometra k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa nalodíme a splavíme prvú časť rieky Váh. Rieka je tu o čosi väčšia ako potok, tečie však svižne a má svoje neopakovateľné čaro rodiaceho sa toku. O chvíľu sa zľava pridá Boca a už sme pod prvým mostom. Necelý kilometer za ním je prvá zastávka. Na ľavom brehu vystúpime na Mašiansky balvan. Vymodelovala ho tečúca voda Váhu. Ak je utorok, štvrtok, sobota alebo nedeľa, stojí za to zastaviť sa aj na pravom brehu a návštíviť múzeum baníctva a hutníctva. Po nalodení nás čakajú ďalšie tri kilometre a sprava sa pripojí horská rieka Belá. Čoskoro sme v autokempingu Borová Sihoť, kde sa dá zakončiť plavba prvého dňa a prenocovať.

Plavba pokračuje od kempingu po obec Podtureň, vysoko nad ktorou sa klenie diaľničný most. Za ním sa tok rieky ukľudní a začína vzdutie hladiny na hati malej vodnej elektrárne. Po jej prenesení (packraft sa dobre prenáša) začína vzdutie hladiny pred ďalšou elektrárňou. Do tretice ďalšia malá vodná elektráreň nás čaká v Okoličnom pri františkánskom kláštore. Sprava sa k Váhu pripojí Smrečianka, potom už je Liptovský Mikuláš a hneď za ním v Palúdzke začína vzdutie vodnej nádrže Liptovská Mara.

Tento úsek odporúčam plavbou prekonať len skalným vodákom, ktorí sa radšej budú trápiť pádlovaním než by mali prejsť peši popri rieke alebo skrátiť si cestu vlakom alebo autobusom. Obídením tohto úseku zostane čas napríklad na návštevu Múzea liptovskej dediny (skanzenu ľudovej architektúry) v Pribyline.

Na prekonanie rozsiahlej vodnej plochy sa skôr než packraft hodí plachetnica. Čo tak vyskúšať nad svoj packraft natiahnuť plachtu a nechať sa unášať na vlnách? Podľa smeru vetra sa Mara dá prekonať popri severnom (cca 14 km) alebo popri južnom (cca 10 km) brehu. Stredom by som to neplával. Na Mare nie sú vysoké vlny ničím nezvyčajným. Prevrátiť packraft viac než kilometer od brehu vo vlnách nemusí byť príjemná skúsenosť.

Pri voľbe severnej trasy by som určite odporučil navštíviť arborétum na polostrove Ratkovie, alebo pristáť pri ústí potoka Prosiečanka a nechať sa ním vyviesť hore Prosieckou dolinou. Dolina sa prekonáva aj po rebríkoch a rovnako ako Kvačianska dolina spája Liptov s Oravou. Cestou je odbočka k vodopádu Červené piesky. Chodník nás vyvedie na plošinu Svorad. K Mare by som sa vrátil súbežnou Kvačianskou dolinou, kde je cestou Ráztocký vodopád a vodné mlyny na Oblazoch. Celý peší okruh má približne 25 km a je to program na jeden deň.

Pri plavbe popri južnom brehu je možné pristäť pri ústí potoka Paludžanka a proti prúdu potoka prejsť šesť kilometrov do obce Lazisko. Stojí tam drevený artikulárny kostol, ktorý sem presťahovali z obce Paludza zatopenej pri výstavbe Mary. V každom prípade za zastavenie stojí veža kostola tiež zatopenej obce Liptovská Mara a návšteva keltského hradiska na návrší Havránok.

Pod Liptovskou Marou je vyrovnávacia nádrž Bešeňová. V porovnaní s Marou je to iba malá vodná plocha. Neďaleko od nej sú na štyroch miestach roztrúsené časti prírodnej rezervácie Bešeňovské travertíny. Tu je možné nabrať si zásobu pitnej vody v minerálnom prameni. Pod Ivachnovou Váh rozdeľuje na polovice prírodnú rezerváciu Ivachnovský luh. Pri Liskovej je viecero zaujímavých miest, ktoré je možné navštíviť. Predovšetkým tu stojí za zhliadnutie Liskovská jaskyňa, nálezisko Mohylky, Skalná päsť a keltské hradisko Konislav. Pešiu túru je možné predĺžiť a vystúpiť na Choč a pri návrate k rieke navštíviť Likavský hrad. Jamborov prah na začiatku Ružomberku treba istotne obísť. Z vrchu Predný Čebrať [945] je na mesto, rieku a jej kotlinu pekná výhliadka. Na opačnom brehu po prechode cez kalváriu sa cestou lesom dá navštíviť svetoznáma obec Vlkolínec. Návrat k rieke je cez Sidorovo [1099] a Veľkú skalu [912].

Pod Ružomberkom sa dolina zúži, hory sa priblížia k rieke a jej tok kopíruje frekventovaná hlavná cesta. Splaviť tento svižný úsek znamená byť stále sprevádzaný hlukom áut, plavbu si však treba vychutnať akokoľvek. V kúpeľnej obci Ľubochňa sa z ľavej strany pripojí potok Ľubochnianka. Odvodňuje najdlhšiu veľkofatranskú dolinu. Má dĺžku 25 kilometrov a dá sa ňou pozdĺž Ľubochnianky výjsť až k nádrži Vyšný tajch. V doline bola elektrifikovaná úzkorozchodná lesná železnica. Neďaleko sútoku stojí budova stále funkčnej vodnej elektrárne, ktorá ju napájala. V Rojkove je travertínová kopa s termálnym prameňom a od poslednej doby ľadovej stále živé rašelinisko staršie než tatranské plesá. Na pravom brehu je slanisko Močiar s viacerými prameňmi a vrtmi s termálnou vodou. Asi o kilometer ďalej je pod lesom minerálny prameň Medokýš. Cez osadu Podšíp vedie chodník na dvojvrchol ŠípBaraskulinou a Ľadovou jaskyňou. Z vrcholu je na kotlinu Váhu krásny výhľad. Pod Stankovanmi sa z pravej strany k Váhu pripojí rieka Orava, ktorá výdatne doplní koryto vodou.

Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander je menej známa ako chránený reliéf dokladajúci tektonický vývoj tejto oblasti s vedeckým a populárno-náučným významom. Pre väčšinu domorodcov je toto miesto známe tým, že sa tu dajú kúpiť melóny a dostať pokuta za prekročenú rýchlosť, hoci hrebeň priesmyku bol osídlený už v dobe železnej. Pod kopcom je diera starého tunela Košicko-bohumínskej železnice. Tu sa už treba oprieť do pádla, pretože hladinu vzdúva Vodné dielo Krpeľany. Na ľavom brehu skaly padajú strmo do vody, ale voda tu nie je hlboká. Pred viac než dvadsiatimi rokmi korčekové rýpadlo z Krpelian previezli do Trenčína. Odvtedy nádrž nie je prehlbovaná a štrky ju postupne zaniesli. Vpravo sa dá od miesta, kde do Váhu priteká Šútovský potok zájsť pozdĺž neho do doliny k Šútovskému vodopádu, prípadne vyššie k Mojžišovmu prameňu, prípadne ešte vyššie, na niektorý z končiarov Malej Fatry - Chleb [1646] a Veľký Kriváň [1650]. Dole sa dá zísť cez Malý Kriváň [1671] a Suchý [1468] do Nezbudskej Lúčky späť k rieke. Od krpeľanskej priehrady nás až po Hlohovec bude sprevádzať vážsky fenomén - kanály. Väčšia časť vody je odvedená umelým korytom aby napájala sústavu vodných elektrární. Do pôvodného koryta rieky odteká len biologické minimum vody, na splavenie to stačí. Návršie Hradisko [464] nad Nolčovom rovnako ako Hrádok [426] nad Sučanmi boli osídlené v dobe bronzovej. Kamenný hrad z ktorého dnes zostali len ruiny veže stál nad obcou Podhradie. Ďalší Hrádok [394] v Košútoch bol osídlený od doby kamennej cez bronzovú, železnú, rímsku súvisle až po osídlenie Slovanmi. Návršie je známe pod názvom Atilov hrob. Vo Vrútkach sa zľava pripojí vodnatá riečka Turiec a potom sa do koryta dostane aj voda z Krpelianskeho kanála.

Video zo splavu Krpeľany - Nezbudská Lúčka

Pod Vrútkami sa dolina opäť zomkne, rieka pretína pohorie Malá Fatra. Voda tečie svižne cez Strečniansky priesmyk a vytvára kľukatý Domašínsky meander s vyhlásenými skalami Margitou a Besnou. Na pravom brehu sa nad riekou čnie Starý hrad. Pod Strečnianskymi železničnými mostmi je na ľavom brehu hrad Strečno. Oba brehy spája lávka pre peších a kompa. Po tom, ako sa z pravej strany pripojí potok Varínka je opäť treba začať pádlovať, tentokrát o čosi dlhšie. VD Žilina má dĺžku 8 kilometrov. Od vody mesto Žilina síce vyzerá iba ako priemyselná oblasť, predsa však má krásne historické jadro so štvorcovým námestím, Farským kostolom, divadlom, Sirotárskym a Františkánskym kostolom, len k nemu treba zájsť peši. Žilina je známa aj svojím funkcionalistickým evanjelickým kostolom, dielom architekta Milana Harminca z roku 1936. V Budatínskom zámku je drotárske múzeum. Hneď za zámkom sprava priteká rieka Kysuca a začína vzdutie VD Hričov.