Rieka Váh od Žiliny do Piešťan

Pokojná hladina VD Hričov nie je taká dlhá ako predchádzajúce VD Žilina. Má dĺžku asi 5 km. Necelé dva kilometre od sútoku Váhu s Kysucou rieka zľava priberá ďalší významný prítok Rajčianku. Na pravom brehu nádrže leží malá dedinka Divinka, ktorá skrýva viacero zaujímavostí. Hneď pri vode, neďaleko od brehu je baroková kaplnka z 18. storočia zasvätená Jánovi Nepomuckému. Ďalej v obci je renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Perlou obce, ktorej názov dáva tušiť súvislosť so slovanským osídlením (Devín - Divina - Divinka) je však hradisko nad obcou na rovnomennom kopci. Pôvodne bolo osídlené už v dobe bronzovej, neskôr v čase Rímskej ríše, napokon až do deviateho storočia tu žili Slovania.

Od Horného Hričova ďalej dolu po rieke meandrujúci tok sprevádza derivačný Hričovský kanál. Ak nie je prebytok vody, v koryte jej tečie len biologické minimum. Pri Dolnom Hričove rieka tečie okolo žilinského letiska a ďalej pri dedinke Hričovské Podhradie je možné vystúpiť na blízky hrad, alebo ku skalnej ihle, korá je len neďaleko od cesty.

Cez obec Hlboké sa dá vystúpiť do venca Súľovských skál okolo vodopádu. V meste Bytča je renesančný kaštieľ s Thurzovým sobášnym palácom a ľavobrežné Hrabové spája modrá turistická značka so skalami nad Súľovom. Po asfaltke sa z Hrabového do Súľova dá prejsť cez obec Jablonové.

Pod Bytčou pri obci Malá Bytča je rieka Váh veľmi malebná. Isté čaro v týchto miestach nemožno uprieť ani derivačnému kanálu, ktorý sa neobmädzuje na strohé priame koryto, ale neustále mení svoj tvar. Na ňom je pri Mikšovej postavená jedna z najväčších vodných elektrární na Slovensku. Neďaleká nádrž v Beňove počas teplých letných dní ukáže tajomný živočíšny druh - medúzu. V lete sa tu táto atrakcia objavuje vo veľkých množstvách.

Tesne pred Považskou Bystricou na pravom brehu je nad riekou Považský hrad. Na ľavom brehu je Považská Teplá bránou do Manínskej tiesňavy. Za ňou nasledujú ďalšie zaujímavé miesta. Kostolecká tiesňava a dóm, bradlo Skala nad Kostolcom. V samotnej obci je cintorín s kostolíkom na mieste, kde kedysi bývalo hradisko Púchovskej kultúry, ktoré tomuto miestu dalo aj meno. Napokon je Vrchteplá, južný vstup do Súľovských skál.

Potom príde vysoko nad riekou diaľničný most, Orlovský most (sú to vlastne dva mosty) a začne vzdutie Nosickej priehrady a desať kilometrové pádlovanie. V Považskej Bystrici býval ešte aj pontónový most. Nedal sa podplaviť a bolo ho treba preniesť. Tie časy sú snáď už minulosťou.

V Považskej Bystrici oproti strojárňam sa Hričovský derivačný kanál steká s riekou, ktorej hladina je vzdutá Nosickou priehradou. Potrebu pádlovať rieka vynahradí krásnymi pohľadmi. Priehrada sa obtáča okolo kopca Žiar a poskytuje dostatok priestoru všetkým, ktorí si chcú užiť vodných športov dosýtosti. Železničná trať, ktorá kopírovala ľavý breh bude čoskoro prechádzať krížom cez hladinu. Na pravej strane sú v koryte dve pozdĺžne hrádze, ktoré sústreďujú tok do užšieho koryta, aby sa priehrada nezanášala. Na jednej z nich je možné stráviť pokojný čas osamote, na druhej je autocamping s možnosťou ubytovania a stravy. Pri pravobrežnej obci Udiča sa do Váhu vlieva Marikovský potok. Nad dedinou je 654 m (n. m.) vysoký vrch Klapybradlom na vrchole a jaskyňou "Dzedova ric". Nimnica sú najmladšie slovenské kúpele, o jej hosťoch platí pravý opak. Hneď pri brehu je vrt, z ktorého sa dá nabrať minerálna voda. Odtiaľto sa dá dlho prenášať pod priehradný múr a v plavbe pokračovať s prenášaniami cez stupne, alebo preplaviť sa k ľavému brehu a tiež prenášať, no o čosi kratšie. Na odpadovom kanáli elektrárne je vody dosť a nie sú tam žiadne stupne, len si treba spraviť prestávku na "špici". Je to betónová ostroha, ktorá odvádza putujúce štrky, aby nezanášali koryto odpadového kanála elektrárne.

Na odpadový kanál nadväzuje vzdutie hate v Dolných Kočkovciach a tak aj cez Púchov je treba pádlovať. Pri moste cez rieku sa dá vylodiť a je to odtiaľ iba na skok do centra mesta s viacerými historickými budovami. Ďalej popri pravom brehu sú rybníky Odhánky. Ešte dva mosty a pri hati sa na pravom brehu dá vylodiť, prípadne aj núdzovo prenocovať. Medzi mostami sprava rieku posilní prítok Biela Voda.

Video zo splavu Nosickej priehrady

Kočkovská hať je historicky prvou postavenou na Váhu. Pri jej stavbe v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ešte počítalo s plavbou pltí a hať má pre ne priepust. Vodou zásobovala najskôr iba jedinú elektráreň v Ladcoch, neskôr kanál predĺžili až po Trenčín a dobudovali na ňom ďalšie tri elektrárne. Pôvodné vyústenie odpadového kanála je stále v krajine zreteľné.

Obec Lednické Rovne je známa svojou sklárňou. Na ceste smerom na Lednicu je na pravej strane cesty romantická kaplnka sv. Anny. V Lednici známy hrad. V CHKO Biele Karpaty je toho pravdaže na videnie oveľa viac. Za návštevu stojí bradlo Vršatec s ruinami hradu, ale aj vrch Chmeľová [925 m n. m.] s ďalekými rozhľadmi, Krivoklátska tiesňava alebo Dračí vodopád.

Bližšie k rieke je pri Kameničanoch na mieste, kde kedysi stávala osada Pominovec starý cintorín s románskym kostolom sv. Jána Krstiteľa. V Kameničanoch je aj letisko (LZDB) s múzeom lietadiel.

Na ľavom brehu rieky údolie lemujú Strážovské vrchy. Vymenovať všetky ich atrakcie je na samostatné stránky. Spomeniem tu iba kúpele Belušské Slatiny s minerálnou vodou, tiesňavu Belušské vráta cestou na Mojtín obklopený krásnou prírodou s mnohými krasovými javmi. Pri Mojtíne je aj vysvätená jaskyňa, ktorou si z Pružiny kňaz Štefan Závodník ušetril cestu.

Ilavu na ľavom brehu preslávil hrad prestavaný na väznicu.

Bolešov je jedným z dvoch najčastejších nástupných miest pre splav Váhu do Trenčína. Leží na pravom brehu.

Na ľavom je Dubnica nad Váhom s kaštieľom a romantickou stavbou Grotta v parku. Susedné mesto Nová Dubnica bolo vystavané v päťdesiatych rokoch minulého storočia v štýle "soreal" (socialistický realizmus). Škoda, že mnohé z krás tejto architektúry sa postupne po necitlivých rekonštrukciách strácajú. V ďalšej doline tečie riečka Teplička. Na jej toku je kúpeľné mesto Trenčianske Teplice s architektonickými skvostmi ako je orientálny Hamman, funkcionalistický kúpeľný dom Machnáč a evanjelický kostol. Susedná stavba bývala malou vodnou elektrárňou, ktorá napájala električku z Teplej do Teplíc. Električkou sa niekedy dá previezť. V Tepliciach je zrekonštruovaná tiež funkcionalistická plaváreň Zelená žaba. V okolí Tepíc je veľa turistických chodníkov. Jeden z nich vedie na vrch Klepáč [575 m n. m.]. Na jeho vrchole je turistický prístrešok a inštalovaný ďalekohľad s výhľadom na dolinu Tepličky.

Jedno zradné miesto na loď čaká pod mostom medzi Dubnicou a Nemšovou. Pri malej vode si treba nájsť na kamenom stupni správnu cestu. Nad ním z vody trčí drôt číhajúci na nafukovacie lode, pod ním najmä laminátky ohrozujú dva betónové panely v koryte. Treba nad ním zastaviť pri pravom brehu a obzrieť si ho. Pri veľkej vode ani netušíte, kedy bude pod vami.

Na pravom brehu je mesto Nemšová s miestnou časťou Ľuborča. V Nemšovej je tiež skláreň. Na rozdiel od tej v Rovniach vyrába obalové sklo. Ak práve nie je deň otvorených dverí, nebude zaujímavá. Vodák sa viac bude obzerať po riečke Vláre, ktorá je pravostranným prítokom Váhu, preteká aj cez Nemšovú a je dosť vodnatá. Sú aj také dni, že sa dá splaviť. Pozdĺž Vláry ide cyklistický chodník a úzka asfaltka, na ktorej je len zanedbateľná premávka. Keď sa údolie zomkne, priblíži sa k riečke aj druhá cesta, ktorá je frekventovaná oveľa viac. Napokon nás ešte sprevádza aj železnica. Pozdĺž Vláry je niekoľko prameňov s pitnou vodou, jeden z nich aj minerálny, ale svojou sírnou chuťou sa nemôže veľmi chváliť. Oku pozorného pozorovateľa neunikne viacero mostov a množstvo brodov. Údolie chránili dve guľometné hniezda a ženijné zátarasy.

Susedná dolina, ktorá ústí v Ľuborči nie je o nič menej zaujímavá. Po úzkorozchodnej lesnej železničke tu zostalo nielen drážne teleso, ale aj lokomotíva s niekoľkými vagónmi ako pamätník na jej niekdajšiu slávu.

Ešte južnejšie je Súčanská dolina s bradlovitým vrchom Krasín [516 m n. m.], na ktorom údajne kedysi stával aj hrad.

Veľkú chybu by spravil, kto by splavoval Váh v tomto úseku a nezastavil by sa na Skalke. Toto miesto je nielen opradené starodávnymi legendami, ale poskytne aj skromné zázemie s toaletami a pitnou vodou. Kláštor na Skalke je treba zaradiť do svojho itinerára. Na tomto mieste žili pustovníci Benedikt a Svorad. Dnes je to výletné miesto s ruinami stredovekého kláštora, ktoré sú postupne konzervované a renovované. Priamo nad riekou sa na skale týči dvojvežový kostolík vedľa ktorého je krížová cesta.

Skalka skrýva a návštevníkovi postupne odhaľuje aj iné svoje tajomstvá. Náučný chodník, hradisko, kameňolom a pre tvrdšie nátury aj voľne prístupné jaskyne. Pre najtvrdšie nátury si na Skalke nechávam v zálohe ešte jeden tip na návštevu.

Tesne pred vyplávaním na vzdutie Biskupickej hate je na pravom brehu veľká štrková pláž. Za ňou je ukrytá prírodná rezervácia Zamarovské jamy s chránenou flórou a faunou. Nechránený je pravobrežný lužný les, ktorý je obľúbeným miestom pre rybárov, či výletníkov. Napriek tomu, že v lese býva husto a občas sa tam niekomu podarí vyťažiť aj nejaký štrk alebo piesok, si toto miesto zachováva svoj charakter.

Keď v koryte rieky zavadzia železný nosník a prehradia ho pilóty a štetovnice, rieka sa zúži, na chvíľu svižne pobehne a potom sa zvolní, opäť treba začať poriadne pádlovať. To už po Zamarovciach prichádza Trenčín so svojim hradom. Na sútoku Váhu a Kočkovského derivačného kanálu je v Trenčíne Autocamping na Ostrove s možnosťou nocľahu v stane aj v chatkách. A keď nie na nocľah, treba sa zastaviť aspoň "U Jakuba" na osviežujúci nápoj alebo dobré jedlo, kávu a načerpať sily na ďalšiu plavbu.

Rieka Váh od Beluše po Trenčín

V Trenčíne pod cestným mostom pri ľavom brehu je obľúbené výletné miesto nazývané Zátoka pokoja. Sú tam lavičky, pláž, pozorovacia plošina, ohnisko aj skromný amfiteáter. Ďalej sú na vode zaujímavé zvyšky lužného lesa pri pravom brehu nad haťou, ale plavba je tam zakázaná. Plavebná dráha je pri ľavom brehu a na označenom mieste je treba plavidlo vytiahnuť z vody a preniesť okolo hate. Pod haťou je vhodné sa nalodiť a preplaviť sa k pravému brehu pod malú vodnú elektráreň a ďalšie tri stupne prenášať alebo koníčkovať. Výstavbou nového cestného mosta sa tu plavebné podmienky veľmi zhoršili a nádej dáva stavba malej vodnej elektrárne. Jej stavidlo by mohlo zdvihnúť hladinu tak, aby toto miesto bolo splavné. Elektráreň je treba akokoľvek obniesť. Pod ňou už bude na dlhší čas pokoj. Z troch stupňov po napustení novej hate zostal nad vodou iba prvý. Hladina pod ním je vzdutá a jeho splavenie je jednoduché pri ľavom brehu. Novú hať MVE je treba preniesť vpravo. Ďalšia prekážka v plavbe bude až pod Piešťanmi.

Pri pešom výlete do okolia jednoznačne treba zájsť do Haluzíc. Sú tam ruiny románskeho kostolíka, tiesňava so zaujímavými vodohospodárskymi úpravami a na kopci Hájnica okrem rezervácia Hlaváčika jarného je pre turistov postavená rozhľadňa. Aj keby tam nestála, z kopca je akokoľvek pekný kruhový rozhľad. V Trenčianskych Bohuslaviciach - dedine pod kopcom - je pozoruhodná neskoro baroková kaplnka. Pôvodne bola stavba súčasťou väčšieho komplexu kaštieľa, ale po tom ako vyhorel, dal ho majiteľ v roku 1905 zbúrať. Iba kaplnka zostala stáť. Okrem nádherného rokokového interiéru je v nej aj vzácny organ. Kaplnka je národnou kultúrnou pamiatkou.

Na ľavom brehu je hrad Beckov a kúria s muzejnou expozíciou. Z malých dedinských múzeí v tejto oblasti je treba navštíviť Kálnicu a Zemianske Podhradie.

Považský Inovec ponúka nepreberné množstvo zážitkov pre turistu. Kto sa sem vyberie, nemal by obísť vrchol Inovca vo výške 1042 metrov nad morom, výhliadku na Jakubovej, jazierko Morské oko na hrebeni pohoria, prameň Kálnického potoka pri ktorom sa dá prenocovať v búde, kríž pod Ostrých vrchom ani rozhľadňu na Panskej Javorine.

V Novom Meste nad Váhom plavba končí (alebo začína) na ľavom brehu pod cestným mostom.

Od Nového Mesta po Ducové je rieka zovretá derivačným kanálom z jednej strany a diaľnicou z druhej. Na ceste za civilizáciou je treba prekonať tieto prekážky. Bude to stáť za to medzi Hôrkou a Hrádkom. V poli tam stojí obtočník Váhu ako pamätník jeho niekdajšej eróznej činnosti. V horách Považského Inovca sú zrúcaniny hradu Tematín a za návštevu stojí aj obec Nová Lehota odkiaľ sa turistickým chodníkom dá pohodlne dostať až na topoľčiansky hrad. Naspäť k Váhu sa dá dostať cez vrch Marhát [748 m n. m.] s rozhľadňou a neďalekú lokalitu "Jurko" s rotundou sv. Juraja. Tieto miesta boli trvalo osídlené od kamennej doby až do 13. storočia. Pred Piešťanmi je v lesoch prístupná jaskyňa Čertova pec rovnako obývaná už v staršej dobe kamennej.

Bližšie k vode je obec Ducové s Kostolcom, sídliskom na ostrohu čnejúcom nad riečnou nivou. Toto miesto bolo osídlené od neolitu až po slovanské hradisko, ktoré je čiastočne zrekonštuované. V susedných Moravanoch pred asi sto rokmi roľník vyoral slávnu Moraviansku venušu. Je to torzo kyprej ženy vyrezané z mamutieho kla staré 25-tisíc rokov.

Medzi Lúkou a Hornou Stredou je nad riekou lávka pre peších. Prejdú po nej aj cyklisti, ale musia si svoj dopravný prostriedok najskôr vyniesť po schodoch.

Potom sa sprava nenápadne pripojí Biskupický derivačný kanál, voda prestane tiecť a brehy ožijú kúpeľným mestom Piešťany so Skleným a Krajinským mostom.